Súhvezdia zverokruhu II
Súhvezdia zverokruhu je 12 súhvezdí rozložených vo zvieratníku: Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Strelec, Kozorožec, Vodnár, Ryby.
Váhy (Libra, ♎)
Ležia západne od súhvezdia Panna a východne od súhvezdia Škorpión.
Váhy sú zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 31. októbra do 22. novembra. Pretína ho ekliptika, čiže v ňom môžeme vo vhodnom čase nájsť aj planéty a Mesiac. Ešte pred 2000 rokmi bol vo Váhach jesenný bod, čiže bod, v ktorom sa Slnko nachádza v čase jesennej rovnodennosti. Roľníci vedeli, že vtedy treba siať oziminy. Dnes sa tam už jesenný bod nenachádza – dôsledkom precesie sa presunul do Panny. Dodnes sa však jesenný bod označuje astrologickým symbolom súhvezdia Váhy.
Hviezdy
Hviezda alfa sa nazýva Zuben el Genubi, čiže Južné (ľavé) klepeto. Niekedy sa jej názov píše spolu ako Zubenelgenubi. Je to ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda. Beta Librae sa volá Zuben el Schemali či Kiffa Borealis a znamená to Severné (pravé) klepeto. Je približne 100-krát svietivejšia než Slnko a hovorí sa o nej, že je jediná samostatná hviezda viditeľná voľným okom, ktorá má jednoznačne zelené sfarbenie. Ďalšou dvojhviezdou, ktorú je však ťažšie rozlíšiť je iota Librae, ktorej zložky sú od seba vzdialené iba 8,5“. Delta Librae sa nazýva Zuben el Acribi. Je to premenná hviezda typu Algol. Hviezdy Y, S, RS, RU a RR sú premenné hviezdy typu Mira Ceti. Ich jasnosť v maxime prekračuje ôsmu magnitúdu.
Škorpión (Scorpius, ♏)
Slnko ním prechádza veľmi krátko, ako sa hovorí aj v gréckej báji. Je to len 6 dní, od 23. novembra do 29. novembra. Zo všetkých súhvezdí, ktorými prechádza ekliptika, má Škorpión najkratší úsek. Je dlhý len približne 6°. V dávnych časoch, keď toto súhvezdie ešte ležalo v znamení, ktorému dalo meno, ho toto 30° široké znamenie, oveľa presahovalo. Vďaka ekliptike v ňom môžeme nájsť planéty aj Mesiac, i keď sa, rovnako ako Slnko, zdržiavajú v tomto súhvezdí len pomerne krátko.
Hviezdy
Najjasnejšia hviezda súhvezdia je α Antares. Táto veľmi jasná hviezda (15. najjasnejšia na oblohe) má výraznú červenú farbu. Z toho pochádza aj jej názov Anti – proti, Ares – Mars, čiže „proti Marsu“, s ktorým môže súperiť svojou jasnosťou a červenou farbou. V minulosti bol Antares jeden zo strážcov oblohy, alebo tzv, kráľovských hviezd. Zriedkavejšie sa pre túto hviezdu používa aj staroarabský názov Kalb al Akrab. Antares je jedna z najväčších hviezd viditeľných na oblohe voľným okom. Tento červený nadobor má priemer 600-krát väčší, než je priemer Slnka (iné zdroje udávajú aj 700-krát väčší priemer).
Beta Scorpii má meno Acrab („krab“), El Acrab alebo Graffias. Nachádza sa na oblohe vyššie než Antares a v kontraste s ním má modrobielu farbu. Je to ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda: Pri hlavnej hviezde s jasnosťou 2,9 mag. je v odstupe 13,7“ sprievodca s jasnosťou 5,1 magnitúd. Acrab môžeme rozlíšiť už s ďalekohľadom s 5 cm objektívom.
Hviezda zéta Dzuba („čelo“), Dscubba, Dschubba, arabsky Džahba je modrobiely podobor. Lambda Scorpii má meno Shaula a nachádza sa na chvoste Škorpióna. Zmeny v jej spektre ukazujú, že okolo nej obieha neviditeľný sprievodca s periódou 5,6 dňa. Ní Scorpii má meno Jabbah („čelo“) a sigma Scorpii Al Niyat. Hviezdy epsilon a v menšej miere aj éta majú voči Zemi veľký vlastný pohyb a v priebehu tisícročí zmenia tvar súhvezdia. Optická dvojhviezda, rozlíšiteľná aj voľným okom je zéta Scorpii.
Ďalšie dvojhviezdy ľahko rozlíšiteľné aj malým ďalekohľadom sú ní, sigma a mí Scorpii.
Strelec (lat. Sagittarius, ♐)
Strelec je zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky a preto v ňom môžeme za vhodných podmienok nájsť planéty a Mesiac. Slnko ním prechádza v období od 18. decembra do 18. januára Tri dni po tom, ako do neho Slnko vstúpi, dosiahne na oblohe svoju najnižšiu deklináciu a tým pádom aj najnižšiu výšku na oblohe vôbec. Tento bod so súradnicami rektascenzia = 18h, deklinácia = -23,5° sa nazýva zimný slnovratový bod. Nastáva deň zimného slnovratu – začiatok astronomickej zimy. Slnko vtedy napoludnie kulminuje nad rovnobežkou 23° 30´ južnej zemepisnej šírky. Táto rovnobežka sa nazýva Obratník Kozorožca, pretože pred tisíckami rokov sa zimný slnovratový bod nachádzal v súhvezdí Kozorožca. Súhvezdie Strelec má medzi zvieratníkovými súhvezdiami ešte jednu zvláštnosť: je to jedno z dvoch zvieratníkových súhvezdí, ktoré v našich zemepisných šírkach nikdy nevychádza celé nad obzor. Strelca možno bezpochyby označiť za najzaujímavejšie súhvezdie oblohy, čo sa týka objektov pozorovateľných hoci aj malým ďalekohľadom. Aj keď neobsahuje nijaké zvlášť jasné hviezdy, na jeho ploche sa nachádza obrovský počet hviezdokôp a hmlovín (len Messierov katalóg ich obsahuje až 15) a v neposlednom rade sa smerom do súhvezdia Strelec nachádza jadro našej Galaxie.
Hviezdy
Najjasnejšou hviezdou súhvezdia výnimočne nie je alfa, ale až epsilon s názvom Kaus Australis a jasnosťou 1,8 magnitúd. Alfa Sagittarii má meno Al Rami, alebo Rukbat („koleno lukostrelca“). Má magnitúdu len okolo 4 a nachádza sa veľmi nízko na juhu, takže sa zo strednej Európy nedá pozorovať. Beta Sagittarii má meno Arkab a je to optická dvojhviezda. Už voľným okom rozoznáme jej zložky: beta1 sa nazýva Arkab Prior, čiže „predná časť nohy“ a južnejšie ležiaca beta2 zase Arkab Posterior – „zadná časť nohy“. Fyzicky ale tieto dve hviezdy k sebe vôbec nepatria. Arkab Posterior sa nachádza k Slnku oveľa bližšie, než Arkab Prior. Viaceré hviezdy v tomto súhvezdí majú svoj názov, ktorý sa vzťahuje na tú časť súhvezdia, ktorú hviezda v obrazci tvorí. Obor gama Sagittarii sa nazýva Al Nasi, čiže „hrot šípu“. Potom nasledujú tri hviezdy nachádzajúce sa nad sebou, ktoré tvoria luk Strelca. Najjužnejšie sa nachádza najjasnejšia z nich, spomínaná epsilon Kaus Australis, „južná časť luku“. Nad ňou sa nachádza delta Kaus Meridionalis, „stredná časť luku“. Najvyššie z tejto trojice je lambda Kaus Borealis, „severná časť luku“, žltý obor. Biely obor dzéta Sagittarii má meno Ascella a v obrazci Strelca tvorí začiatok jeho ramena. Jedine hviezda sigma má názov, ktorý sa nevzťahuje k častiam Strelca. Táto modrobiela hviezda hlavnej postupnosti sa nazýva Nunki, podľa sumerského boha vody Enki. Éta Sagittarii je pomerne ľahko pozorovateľnou dvojhviezdou: magnitúdy zložiek sú 3,2 a 7,8 a ich vzdialenosť 3,6“. Malý ďalekohľad ich však nerozlíši. Ešte ťažšie je rozlíšiteľná dvojica xí Sagittarii. Zložky sú jasné 3,3 a 3,4 magnitúd, ale ich vzdialenosť nie je nikdy väčšia ako 0,5“. Perióda ich obehu je 21,2 roka. Najjasnejšie premenné hviezdy sú X Sagittarii, W Sagittarii, R Sagittarii a RY Sagittarii.
Kozorožec (Capricornus, ♑)
Jedno zo zvieratníkových súhvezdí, pričom patrí tak medzi 88 moderných súhvezdí, ako aj medzi 48 Ptolemaiových súhvezdí.
Kozorožec je stredne veľké zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky, čiže v ňom môžeme nájsť planéty, Mesiac a, prirodzene, Slnko. Slnko do neho vstupuje 19. januára a vystupuje z neho 15. februára. Pred asi 2 000 rokmi bol Kozorožec najjužnejším zvieratníkovým súhvezdím a Slnko cez neho prechádzalo v deň zimného slnovratu. Kozorožec sa nachádzal najnižšie pod svetovým rovníkom. Vďaka precesii sa však poloha svetového rovníka posúva a v dnešných časoch sa v deň zimného slnovratu Slnko nachádza v súhvezdí Strelec. Ale dodnes sa najjužnejšia rovnobežka na zemskom povrchu, kde Slnko v priebehu roka kulminuje v zenite nazýva Obratník Kozorožca. V blízkosti sú ďalšie vodné súhvezdia: Vodnár, Ryba, Veľryba a Južná ryba - prechod Slnka touto oblasťou totiž znamenal vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe obdobie daždivého počasia.
Hviezdy
Hlavnou, i keď nie najjasnejšou hviezdou súhvezdia je alfa1 nazývaná Giedi, Algiedi („kozorožec“), ale najčastejšie Prima Giedi. Jej jasnosť je len 4,2 magnitúd a tvorí optickú dvojhviezdu s hviezdou alfa2, Secunda Giedi. Za priaznivých podmienok sa tieto zložky vzdialené 6´ dajú od seba odlíšiť voľným okom. Jasnosť druhej zložky je 3,6 magnitúdy a obe patria do spektrálneho typu G. Fyzicky však k sebe vôbec nepatria. Jasnejšia Secunda Giedi je od nás vzdialená asi 109 svetelných rokov. Údaje o vzdialenosti Primy Giedi sa značne rozchádzajú, je však podstatne ďalej, ako Secunda. Beta Capricorni má v latinčine názov Dabih a v arabčine Sadalzabih. Aj ďalšie jasné hviezdy v Kozorožcovi majú svoje mená. Gama Capricorni sa volá Nashira, čo je pravdepodobne názov arabského božstva. Hviezda delta Capricorni má názov Deneb Algiedi, čo pravdepodobne pochádza z názvu Dhanab al Jady prekladaného ako „chvost kozorožca“ alebo jednoducho „chvost kozy“.
Vodnár (Aquarius, ♒)
Jedno z najstarších pozorovaných súhvezdí vo zvieratníku, teda ceste Slnka po oblohe. Poznali ho už Babylončania. Na starých babylonských kameňoch bol Vodnár zobrazovaný ako kľačiaci muž, ktorý vylieva vodu z vedra na ramene. Všetky dávne civilizácie si toto súhvezdie spájali v rôznych formách s vodou, s dažďom, záplavami, morom, dokonca aj s vínom. V roku 1846 objavil berlínsky hvezdár Galle pri hviezde iota Aquarii ďalšiu planétu Slnečnej sústavy, Neptún.
Vodnár je pomerne rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky a za vhodných podmienok v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac. Slnko každoročne prechádza Vodnárom od 16. februára do 11. marca. Vodnár je zároveň jedno zo skupiny tzv. vodných súhvezdí, čo je skupina súhvezdí jesennej oblohy, ktoré majú nejaký vzťah k vode. Okrem Vodnára tam patria aj Ryby, Veľryba, Južná ryba, Kozorožec, Eridanus a Delfín.
Hviezdy
Najjasnejšia hviezda tohto súhvezdia je alfa s názvom Sadalmelik alebo Sadalmelek. Sadalmelik je nadobor zo svietivosťou 10 000-krát väčšou, ako svietivosť Slnka (podľa starších zdrojov iba 6 000). Na oblohe sa však nejaví ako nijako mimoriadne jasný, pretože sa naň dívame zo vzdialenosti 1 100 svetelných rokov. Názov hviezdy beta, Sadalsuud, má opäť vo svojom názve šťastie. Jej originálny názov Sadan Suud znamená „najšťastnejšia hviezda“, či „najšťastnejší zo šťastných“. Je to, rovnako ako Sadalmelik, nadobor spektrálneho typu G.
Peknou a známou dvojhviezdou je zéta Aquarii. Ďalšie dvoj-, alebo viacnásobné hviezdy sú fí Aquarii, 94 Aquarii a 41 Aquarii.
Ryby (Pisces, ♓)
Ryby sú zvieratníkové súhvezdie, čo znamená, že ním prechádza časť ekliptiky. Za vhodných podmienok v Rybách môžeme nájsť planéty a Mesiac. Slnko cez toto súhvezdie prechádza od 12. marca do 18. apríla. Cez Ryby prechádza veľký kus ekliptiky a samotné súhvezdie je pomerne rozľahlé. Po Panne je to druhé najväčšie zvieratníkové súhvezdie na oblohe. Cez Ryby však prechádza aj svetový rovník a dôležitejšie je, že v západnej časti súhvezdia tento svetový rovník križuje ekliptiku. Ich priesečník leží kolmo pod hviezdou omega a približne naň ukazuje spojnica hviezd gama a lambda tvoriace časť tela západnej ryby. Tento priesečník ekliptiky a svetového rovníka sa nazýva jarný bod. Tento bod patrí medzi najdôležitejšie body na oblohe. Slnko ním prechádza v okamihu jarnej rovnodennosti. Jarným bodom sa začína tiež sústava zvieratníkových súhvezdí. Preto sa za prvé súhvezdie zvieratníka považujú Ryby. V dôsledku precesie sa však jarný bod pohybuje oproti zdanlivému pohybu Slnka rýchlosťou 50,26“ za rok. Čas, ktorý prejde medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom sa nazýva tropický rok a je o málo kratší ako siderický rok. Jarný bod teda veľmi pomaly prechádza zvieratníkovými súhvezdiami. V súčasnosti je v Rybách, ale pred tisíckami rokov bol v súhvezdí Barana. V tom čase boli zavedené znamenia zvieratníka. Vzhľadom na to, že znamenia sa na rozdiel od súhvezdí pohybujú po oblohe spolu s jarným bodom, nachádza sa jarný bod stále v znamení Barana, ktorému dnes prislúcha súhvezdie Ryby. Preto sa jarný bod označuje astrologickým symbolom Barana a preto znamenia zvieratníka dodnes začínajú Baranom, hoci súhvezdia zvieratníka majú svoj začiatok v Rybách. Ani v Rybách však nebude jarný bod navždy. Už za niekoľko málo storočí sa presunie do západnejšieho súhvezdia, do Vodnára, a Vodnár sa stane prvým súhvezdím zvieratníka.
Hviezdy
Súhvezdie Ryby je síce rozľahlé, ale chudobné na jasné hviezdy. Jeho najjasnejšia hviezda je alfa s jasnosťou len 3,3 magnitúd. Má viacero názvov: Najpoužívanejší z nich, Alrischa (niekedy Alrescha) pochádza z arabského al-riša, čo znamená povraz. Al Rischa je dvojhviezda. Ďalšie jasnejšie dvojhviezdy v tomto súhvezdí sú zéta Piscium, psí Piscium a 55 Piscium.
Objekty
Z nestelárnych objektov je zaujímavá M74, veľká špirálová galaxia. Ďalšia galaxia, NGC 524, je pravdepodobne eliptická. Jej celková jasnosť je však len o málo vyššia ako 12 magnitúd, takže pre amatérske ďalekohľady je to len ťažko dosiahnuteľný objekt. V tomto súhvezdí sa nachádza aj najhustejšia známa kopa galaxií, kopa Pisces. Do tohto súhvezdia zasahuje tiež časť obrovského plošného zhustenia galaxií nazvaného Veľká stena. Nakoľko je súhvezdie Rýb veľmi chudobné na jasné hviezdy, je v ňom nápadné každé nové teleso. Hlavne oblasť okolo hviezd zéta a delta Piscium je vhodná na objavovanie planétok.
Zdroj : wikipedia, google