Supernova
Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.
K tomuto koncu vedú dve možné cesty: alebo ide o masívnu hviezdu, ktorá vo svojom jadre vyčerpala zásoby paliva pre fúziu a začala sa zmršťovať pod silou svojej vlastnej gravitácie, alebo o bieleho trpaslíka, ktorý nahromadil materiál od svojho hviezdneho sprievodcu, dosiahol Chandrasekharovu medzu a prešiel termonukleárnou explóziou. V oboch prípadoch výsledná explózia supernovy rozmetá obrovskou silou väčšinu alebo všetku hmotu hviezdy.
Explózia uvádza do pohybu nárazovú vlnu, ktorá sa šíri do okolitého priestoru a formuje zvyšky supernovy. Najznámejším príkladom tohto procesu sú zvyšky SN 1604 (na obrázku vpravo). Explózie supernov sú hlavným zdrojom všetkých prvkov ťažších ako kyslík a pri mnohých dôležitých prvkoch zdrojom jediným. Napríklad všetok vápnik v našich kostiach a všetko železo v hemoglobíne boli syntetizované pri explózii supernov pred miliardami rokov. Supernovy vnášajú do medzihviezdnej hmoty ťažké prvky a obohacujú tak molekulové mračná, ktoré sú dejiskom tvorby nových hviezd. Činnosť supernov významne ovplyvnila zloženie slnečnej sústavy a umožnila tak nakoniec chémiu života na Zemi, ako ho poznáme.
Výbuch supernovy je sprevádzaný obrovskými teplotami a za istých podmienok môžu fúzne reakcie počas vrcholnej fázy vyprodukovať niektoré z najťažších prvkov, ako je kalifornium.
„Nova“ znamená po latinsky „nový,“ čo sa vzťahuje na tomu, že sa objavuje ako veľmi jasná nová hviezda na nebeskej sfére; prefix „super“ ju odlišuje od obyčajnej novy, ktorou je tiež pomenovaná hviezda, ktorá zvýšila svoju jasnosť, ale na menšom priestore a odlišným mechanizmom. Napriek tomu je však zavádzajúce považovať supernovu za novú hviezdu, pretože v skutočnosti ide o zánik hviezdy (alebo prinajmenšom jej radikálnu transformáciu na niečo odlišného).
Klasifikácia
Keď sa astronómovia snažili porozumieť explóziám supernov, klasifikovali ich podľa čiar rôznych chemických prvkov objavujúcich sa v ich spektre. Dobrý popis týchto tried poskytuje anglická publikácia „Optické spektrá supernov“ od Filipenka (Annual Review of Astronomy and Astrophysics, Volume 35, 1997, pp. 309-355)
Základným prvkom rozdelenia je prítomnosť alebo neprítomnosť čiary vodíka. Ak spektrum supernovy obsahuje čiaru vodíka, tá je klasifikovaná ako typ II, inak ide o typ I.
Okrem týchto skupín existujú podrobnejšie delenia podľa prítomnosti iných čiar alebo tvaru svetelnej krivky.
Zhrnutie
- Typ I
Žiadne Balmerove čiary vodíka
- Typ Ia
Čiara Si II na 615,0 nm
- Typ Ib
Čiara He I na 587,6 nm
- Typ Ic
Slabé alebo žiadne čiary hélia
- Typ II
Má Balmerove čiary vodíka
- Typ II-P
Plochá svetelná krivka
- Typ II-L
Lineárny pokles svetelnej krivky (závislosť magnitúdy na čase)
Pomenovanie supernov
Objavy supernov sú oznamované na Centrálu astronomických telegramov Medzinárodnej astronomickej únie, ktorá vydá obežník s prideleným názvom. Názov sa skladá z roku objavu a jedno alebo dvojpísmenového označenia. Prvých 26 supernov v roku dostáva písmena od A po Z. Potom sa začína s AA, AB, atď.
Významné supernovy
Je potrebné si uvedomiť, že roky tu uvedené predstavujú okamih prvého pozorovania na Zemi. Udalosť samotná nastala vo vzdialenostiach stoviek alebo tisícok svetelných rokov od Zeme a tomu zodpovedá doba, ktorú muselo svetlo na prekonanie tejto vzdialenosti prejsť.
- 1006 – SN 1006 – extrémne jasná supernova; záznamy dokladajú pozorovania v Egypte, Iraku, Taliansku, Švajčiarsku, Číne, Japonsku a pravdepodobne aj vo Francúzsku a Sýrii.
- 1054 – SN 1054 – začiatok formovania Krabej hmloviny, zaznamenaný čínskymi astronómami a možno aj pôvodnými obyvateľmi Ameriky.
- 1181 – SN 1181 – zaznamenaná čínskymi a japonskými astronómami, supernova v Kasiopeji, jej pozostatkom je pravdepodobne divná hviezda 3C 58.
- 1572 – SN 1572 – supernova v Kasiopeji, pozorovaná Tychom Brahem, ktorého kniha De Nova Stella dala podobným objektom názov „nova“.
- 1604 – SN 1604 – supernova v Hadonosovi, pozorovaná Johannesom Keplerom; posledná supernova pozorovaná v Mliečnej ceste.
- 1885 – S Andromeda v galaxii Andromeda, objavená Ernstom Hartwigom.
- 1987 – Supernova 1987A vo Veľkom Magelanovom mračne, bola pozorovaná hodinu po hodine od svojho začiatku, predstavovala prvú možnosť otestovania moderných teórií formovania supernov.
- Cassiopeia A – supernova v Kasiopeji, nepozorovaná zo Zeme, odhaduje sa však, že je ~300 rokov stará. Je to najjasnejší zvyšok supernovy v rádiovom obore.
Supernovu v roku 1604 použil Galileo ako dôkaz neplatnosti aristotelovskej dogmy o nemennosti nebies.
Supernovy po sebe často nechávajú zvyšky; štúdiom týchto objektov získavame o nich ďalšie vedomosti.
Zdroj : wikipedia, google