Súhvezdia zverokruhu I.
Súhvezdia zverokruhu je 12 súhvezdí rozložených vo zvieratníku: Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Strelec, Kozorožec, Vodnár, Ryby.
Baran (Aries, ♈):
Jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Nachádza sa západne od súhvezdia Ryby a východne od súhvezdia Býk. Predstavuje na oblohe zlatého barana z gréckej mytológie, ktorý niesol na chrbte Frixa a Hellé. Slnko ním prechádza od 18. apríla do 12. mája. Jarný bod, označovaný znakom B. xcx je v súčasnosti vplyvom precesie v súhvezdí Ryby. Baran je na večernej oblohe viditeľný u nás od augusta do apríla. Vrcholí o polnoci v poslednej tretine októbra asi 65° nad južným obzorom. Na oblohe zaberá 0,134 sr. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m, najjasnejšia hviezda Hamal.
Baran je malým súhvezdím, ktorého kostru vytvárajú jasné hviezdy Hamal, Sheratan a Mesarthim, neďaleko priamky hviezd charakterizujúcej súhvezdie Androméda. V súhvezdí sa nachádza aj asterizmus Severná mucha, ktorý je pozostatkom po starom súhvezdí s rovnakým názvom. Tvorený je spojnicou 3 hviezd: 35 - 39 - 41 Arietis. Baran ponúka niekoľko dvojhviezd a slabých galaxií, z ktorých vyniká jedine NGC 772.
Arietidy - denný meteorický roj, s ktorého rozsiahlym prúdom drobných častí sa naša Zem každoročne stretáva v dobe od 31. mája do 18. júna. Pretože je však vtedy súhvezdie Barana na dennej oblohe, môžeme tieto meteory sledovať iba radarom.
Významné hviezdy
- α Arietis (Hamal) - Červený obor s jasnosťou 2,0m, vzdialený 66 svetelných rokov od Slnka.
- β Arietis (Sheratan) - Modrobiela hviezda hlavnej postupnosti žiariaca jasnosťou 2,7m. Vzdialená 66 svetelných rokov od Slnečnej sústavy.
- γ Arietis (Mesartim) - Dvojhviezda rozlíšiteľná malými teleskopmi s magnitúdami 4,6+4,7. Vzdialenosť od Slnečného systému je 204 svetelných rokov.
- δ Arietis (Botein) - Červený obor s jasnosťou 4,3 magnitúdy a je vzdialený 468 svetelných rokov.
- ε Arietis - Dve biele hviezdy s magnitúdami 5,2+5,5. Vzdialené 290 svetelných rokov od Slnka.
- λ Arietis - Dvojhviezda (Biela hviezda (4,8 mag) so žltým sprievodcom (7,3 mag)). Vzdialená 133 svetelných rokov od Slnka.
Galaxie
- NGC 772 - Špirálová galaxia vzdialená 130 miliónov svetelných rokov. Jasnosť 11,1.
- NGC 953 - Eliptická galaxia vzdialená 218 miliónov svetelných rokov. Jasnosť 14,5.
- NGC 1156 - Nepravidelná trpasličia galaxia, 12,3 2,7m.
Býk (Taurus) (♉)
Jedno zo zvieratníkových súhvezdí, ktorým prechádza Slnko od 13. mája do 20. júna. Predstavuje hlavu býka, jednu z podôb Dia z gr. mytológie. Je to výrazné súhvezdie zimnej oblohy medzi súhvezdiami Baran na západe a Blíženci na východe. Na severe sa nachádza Perzeus a Povozník, na juhozápade Orión a na juhovýchode Eridanus a Veľryba.
Súhvezdie Býk je viditeľné u nás na večernej oblohe od októbra do apríla. Vrcholí o polnoci koncom novembra vo výške asi 60° nad južným obzorom. Je to typické zimné súhvezdie, ktoré vidieť na predĺženej spojnici Kasiopeje s Perzeom. Na oblohe zaberá 0,243 sr. Obsahuje 90 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m; najjasnejšia hviezda Aldebaran. V Býkovi sú Hyády a Plejády, najjasnejšie otvorené hviezdokopy. Roku 1801 v ňom G. Piazzi objavil prvú planétku 1 Ceres. Býk je známy aj Krabou hmlovinou. LP 357-186 je jednou z najmenších hviezd s priemerom 1 700 km a s priemernou hustotou 200 t. cm-3. Radiant meteorického roja Tauríd leží južne od Plejád.
Objekty
Hyády
Aldebaran leží na ľavom vrchole akéhosi veľkého ležatého V, ktoré okrem neho tvorí ešte niekoľko oveľa slabších hviezd. Táto skupina hviezd je otvorená hviezdokopa Hyády, do ktorej sa Aldebaran len premieta. Fyzicky k nej nepatrí, pretože je k nám asi o 100 ly bližšie ako hviezdy Hyád. Hyády sú našou najbližšou otvorenou hviezdokopou so vzdialenosťou okolo 134-150 ly. S celkovou magnitúdou 0,5 (0,8) sú zároveň najjasnejšou hviezdokopou na oblohe. Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov. Je v nej preto veľa červených obrov. Mnohé dvojhviezdy v nej sú ľahko pozorovateľné.
Plejády
Plejády sú najjasnejším objektom Messierovho katalógu a patria medzi najjasnejšie a najznámejšie otvorené hviezdokopy na oblohe. Voľným okom možno vidieť 6-7, prípadne až do 12 hviezd. Skutočný počet je niekoľko stoviek, možno aj viac než 1000 hviezd. Podľa gréckej báje boli Plejády sedem sestier: Maia, Merope, Elektra, Taygete, Alcyone, Kelaino (Celaeno) a Sterope (Asterope). Priemer celej hviezdokopy je asi 20 svetelných rokov. Uhlový priemer hviezdokopy na oblohe je 3°, vzdialenosť okolo 380 ly. Sú obklopené reflexnou hnlovinou, ktorú možno zachytiť na fotografických snímkach s dlhou expozíciou.
Ďalšie otvorené hviezdokopy
Okrem už spomínaných dvoch najjasnejších hviezdokôp sa tu nachádza aj niekoľko ďalších otvorených hviezdokôp. NGC 1746 dosahuje jasnosť 6 magnitúd, a má asi 60 hviezd. NGC 1647 je o niečo slabšia a obsahuje asi 30 hviezd. Obe hviezdokopy sa nachádzajú v približne zhodnej vzdialenosti okolo 3 500 svetelných rokov a obidve ležia na spojnici hviezd El Nath a Aldebaran. NGC 1746 leží severovýchodnejšie, bližšie k El Nathu a NGC 1647 juhozápadnejšie, bližšie k Aldebaranu. Pomerne jasné sú aj hviezdokopy NGC 1807 a NGC 1817.
Krabí pulzar
Krabia hmlovina alebo M1 je prvý objekt Messierovho katalógu a jediný zvyšok po supernove, ktorý Charles Messier zaznamenal. V centre hmloviny sa nachádza pulzar nazývaný Krabí pulzar, ktorý sa otočí okolo svojej osi asi 30-krát za sekundu. Supernova, z ktorej hmlovina aj pulzar vznikli, bola pozorovaná v roku 1054. V Číne počas panovania dynastie Sung a Japonsku sa o nej zachovalo celkove 8 záznamov. Vzdialenosť hmloviny od nás je asi 6 300 svetlených rokov a jej jasnosť je 8 až 9 magnitúd. Ďalší zvyšok po supernove, aj keď obveľa slabší a oveľa väčšiu plochu zaberajúci ako Krabia hmlovina je Simeis 147.
V tomto súhvezdí urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad prvý pohľad na objekt, ktorý je pravdepodobne extrasolárnou planétou. Jej označenie je TMR-1C a obieha okolo dvojhviezdy.
Dvojica interagujúcich galaxií NGC 1409 a NGC 1410 sa nachádza sa samotnom okraji súhvezdia, tesne na hranici s Eridanom. Ich jasnosť však dosahuje len 15. magnitúdu.
Blíženci (Gemini, ♊)
Je to zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy, ktorým Slnko prechádza od 21. júna do 19. júla. Predstavuje dórskych hrdinov z gréckej mytológie Kastora a Polydeukésa. Jasné hviezdy Blížencov utvárajú nepravidelný obdĺžnik medzi Rakom a Býkom. Na večernej oblohe sú Blíženci viditeľní u nás od novembra do začiatku júna. Vrcholia o polnoci začiatkom januára vo výške asi 65° nad južným obzorom. Na oblohe zaberajú 0,157 sr. Obsahujú 70 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m; Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Pollux. V Blížencoch objavil roku 1781 W. Herschel Urán, prvú planétu novoveku. Mekbuda je jednou z najjasnejších cefeíd na oblohe. V Blížencoch je aj jedna z najznámejších otvorených hviezdokôp, M 35, kopa galaxií pozostávajúca asi z 200 galaxií, vzdialená od nás asi 340 Mpc, a radiant najmladšieho meteorického roja Geminíd.
Hviezdy
Ako α je označená hviezda Castor, hoci v skutočnosti je o niečo jasnejší Pollux. Polluxa uprednostňovali astronómovia už od dávnoveku, ale je nepravdepodobné, že by dovtedy došlo k nejakej významnej zmene jasnosti. Castor a Pollux sú si podobné svojou jasnosťou, ktorá sa líši len o pol magnitúdy, ale ide o veľmi odlišné systémy. Castor patrí k najzaujímavejším viacnásobným hviezdam na oblohe. Je to vizuálna trojhviezda. Všetky zložky tejto trojhviezdy sú navyše spektroskopickými dvojhviezdami. Castor je teda až šesťnásobný hviezdny systém zložený z troch veľmi tesných dvojhviezd.
Jasnejšia hviezda β Pollux je na rozdiel od Castora osamotenou hviezdou, oranžovým obrom. Jeho nápadná oranžová farba sa dá pozorovať už voľným okom.
γ Geminorum má meno Alhena alebo Almeisan, čo znamená „žiariaca“ či „vznášajúca sa“. δ je tiež pomenovaná. Nesie meno Wasat, ktoré pochádza z arabského „Uasat“, čo znamená „stred“ (v tomto prípade súhvezdia). Má spoločníka, ktorým je do oranžova sfarbený trpaslík s jasnosťou 8,1 (8,2) magnitúd.
Meno hviezdy ε Geminorum znie Mebsuta (prípadne Melucta alebo Meboula, „natiahnutá ruka“). Je to nadobor so slabým sprievodcom 9. magnitúdy, ktorého je možné uvidieť aj v menšom amatérskom ďalekohľade. Ďalšou dvojhviezdou je ζ Mekbuta, ktorej meno znamená „zatiahnutá laba“. Nezvyčajné pomenovanie súvisí s pôvodným veľkým súhvezdím Asad, Lev, ktoré sa tu kedysi rozprestieralo. So svojím sprievodcom, ktorého jasnosť sa udáva v rozsahu od siedmej do desiatej magnitúdy tvorí optickú dvojhviezdu. Hlavná zložka je zároveň premenná hviezda, cefeida.
η Geminorum sa volá Propus, Praepes, alebo Tejat Prior, čo značí „predná noha“. Je to červený obor s povrchovou teplotou približne 3 600 °C a žiarivosťou 2 000-krát väčšou ako žiarivosť Slnka. Už pri pohľade cez triéder je nápadne červená. Propus je polopravidelná premenná, ktorý mení svoju jasnosť v perióde asi 223-234 dní.
Ďalšou pomenovanou hviezdou je mí Geminorum Tejat alebo Tejat Posterior („zadná noha“, ďalšie názvy sú Calx, Rish Pai). Je to červený obor so sprievodcom vzdialeným 122,5´. Hlavná zložka má jasnosť 3,2, sprievodca 9,8 mag. Medzi ďalšie dvojhviezdy rozlíšiteľné aj amatérskym ďalekohľadom patrí Ní Geminorum, Kappa Geminorum a 38 Geminorum.
Rak (♋, Cancer)
Nachádza sa medzi súhvezdiami Blíženci na západe, Lev na východe, Rys na severe a Malý pes a Hydra na juhu.
Rak je zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 21. júla do 9. augusta Prechádzajú ním Mesiac aj planéty. Kedysi býval Rak najsevernejším súhvezdím zvieratníka, takže ním prechádzalo Slnko v čase letného slnovratu. Najsevernejšia rovnobežka na Zemi, kde je Slnko v zenite raz do roka (v deň letného slnovratu) sa preto nazýva Obratník Raka. Dôsledkom precesie sa však letný slnovratový bod posunul do súhvezdia Blížencov.
Hviezda alfa sa nazýva Acubens, čo znamená klepetá. Je to dvojhviezda, ktorej zložky majú jasnosť 4,27 mag. a 11,0 mag. a sú od seba vzdialené 11“. Alfa však nie je najjasnejšia hviezda súhvezdia. Tou je beta s názvom Altarf alebo jednoducho Tarf čiže „špička“. Zéta Cancri má názov Tegmine, čo znamená „pancier“. Je to viacnásobná hviezda.
V súhvezdí je niekoľko slabých premenných hviezd. Nápadne červená X Cancri v blízkosti hviezdy Asellus Australis mení jasnosť od 5,6 mag. do 7,5 mag. s približnou periódou 195 dní. Hviezda R Cancri je zase v blízkosti Altarfu. Je to bežná premenná hviezda typu Mira Ceti so zmenami magnitúdy sú od 6,1 do 11,8 a periódou 362 dní. Polopravidelná premenná hviezda RS Cancri naďaleko tau Cancri má periódu 120 dní a rozsah magnitúd od 6,2 do 7,7.
Od roku 1996 púta pozornosť astronómov aj hviezda 55 Cancri. Bola to totiž druhá známa hviezda hlavnej postupnosti, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta.
Lev (♌, Leo)
Leží medzi súhvezdiami Rak na západe a Panna na východe.
Lev je zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 10. augusta do 15. septembra Je to veľké súhvezdie a prechádza ním časť ekliptiky. Z toho vyplýva, že v ňom príležitostne môžeme nájsť planéty a Mesiac. Pred 4 000 až 5 000 rokmi bol v Levovi bod letného slnovratu. Odvtedy sa dôsledkom precesie posunul cez Raka do Blížencov.
Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Regulus, čiže Princ alebo Malý kráľ. V minulosti bol Regulus jeden zo štyroch „strážcov oblohy“, čiže kráľovských hviezd. Boli to hviezdy, ktoré na úsvite dejín označovali dôležité body na nebi: Letný slnovrat (Regulus), jarný bod (Aldebaran), zimný slnovrat (Fomalhaut) a jesenný bod (Antares). Kráľovské hviezdy rozdeľovali dráhu Slnka – ekliptiku a tým aj rok na štyri časti – ročné obdobia. Regulus je modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 V a je 130-krát (podľa niektorých zdrojov 164-krát) svietivejšia než Slnko. Má dvoch slabých sprievodcov. Je okrem iného aj jednou z troch hviezd tvoriaci asterizmus Jarný trojuholník.
Beta Leonis sa nazýva Denebola. Pôvodné znenie bolo Dhanab al Asad, čiže chvost leva. Niekedy sa Denebola považuje za vrchol Jarného trojuholníka namiesto Regula. V obrazci Leva je skutočne na jeho chvoste. Hviezda gama Leonis má meno Algieba (z arabčiny Al Gieba – levia hriva, podľa iného zdroja čelo leva. Čelo leva však nevystihuje jej pravú polohu, pretože sa nachádza v jeho hrive). Je to jedna z najkrajších dvojhviezd aj pre malé ďalekohľady. Zéta Leonis, Adhafera, má tiež dvoch slabých sprievodcov. Aj 54 Leonis, Iota Leonis a Tau Leonis sú pomerne jasné a ľahko pozorovateľné dvojhviezdy.
Objekty
V súhvezdí Lev sa nachádza tiež niekoľko slabých galaxií, ktoré sú však všetky menej jasné ako 9 mag. Najjasnejšia z nich je špirálová galaxia M66. V ďalekohľade môžeme vidieť v zornom poli aj ďalšie dve galaxie: M65 a NGC 3628. Táto, medzi pozorovateľmi populárna skupina, je známa ako Leo Triplet.
V Levovi sa nachádza aj radiant jedného z najznámejších meteorických rojov – Leoníd. Maximum má okolo 17. – 18. novembra.
Ďalšie objekty Messierovho katalógu:
M95
M96
M105
Panna (♍, the virgin)
Nachádza sa na západ od súhvezdia Váhy a na východ od súhvezdia Lev. Je jedným z najväčších na oblohe. Možno ho ľahko zbadať vďaka jeho jasnej hviezde α Spica. Panna je rozľahlé zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 16.septembra do 30. októbra. Prechádza ním časť ekliptiky, preto sa v ňom môžu nachádzať planéty a Mesiac. Zároveň sa v Panne nachádza dôležitý bod: jeden z dvoch priesečníkov ekliptiky a svetového rovníka. Nazýva sa jesenný bod, lebo ním Slnko prechádza presne v čase jesennej rovnodennosti (23.9). Jesenný bod sa nachádza približne v strede medzi hviezdami beta a éta Virginis.
Najnápadnejšou hviezdou v súhvezdí Panna je hviezda Spica (α Vir), ktorá symbolizuje klas pšenice v ruke bohyne. Vďaka tejto hviezde je veľmi ľahké nájsť celé súhvezdie, a to nasledovaním krivky zo súhvezdia Veľký voz k hviezde Arcturus v súhvezdí Pastier, odkiaľ sa pokračujúc po tej istej krivke dostaneme až k súhvezdiu Panna (nasleduj oblúk k Arcturus a pridaj až ku hviezde Spica). Spika tvorí jeden z vrcholov asterizmu Jarný trojuholník spolu s hviezdami Regulus a Arktúr. S hviezdami Denebola, Arktúr a Cor Caroli tvorí zase iný asterizmus zvaný Diamant Panny.
Medzi ďalšie jasné hviezdy v súhvezdí Panna patria Zavijava (β Vir), Porrima (γ Vir), Auva (δ Vir) a Vindemiatrix (ε Vir). Ďalšie, hoci matnejšie hviezdy, ktoré boli pomenované, sú Heze (ζ Vir), Zaniah (η Vir), Syrma (ι Vir) a Rijl al Awwa (μ Vir).
Hviezda 70 Virginis tvorí exoplanetárny systém s jednou potvrdenou planétou, ktorá je 6,6-krát hmotnejšia ako Jupiter.
Zdroj : wikipedia, google