Sírius
Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy. Jeho zdanlivá hviezdna veľkosť je −1,46. Nachádza sa v súhvezdí Veľký pes. Názov hviezdy pochádza z latinského slova sīrius a gréckeho σείριος (seirios, „žiarivý“). Často sa označuje aj ako „psia hviezda“.
Sírius je možné pozorovať takmer z každej obývanej oblasti zemského povrchu okrem oblastí so severnou šírkou nad 75°. Na severnej pologuli je známy ako vrchol zimného trojuholníka. Je to hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu A1V a má hmotnosť približne dvakrát väčšiu ako Slnko.
So vzdialenosťou 2,63 pc alebo 8,58 svetelných rokov, je pre nás Sírius jedna z najbližších hviezd. Najlepší čas na jeho pozorovanie je okolo 1. januára, kedy na oblohe kulminuje o polnoci. Táto hviezda je taktiež známa pod latinským názvom Canicula („malý pes“) a v arabčine ako الشعرى (aš-ši’rā), z čoho je odvodený jej ďalší názov – Aschere.
Sírius je tiež známy ako najjasnejšia dvojhviezda oblohy. Hlavnú zložku označovanú ako Sírius A sprevádza biely trpaslík Sírius B, ktorý bol prvou objavenou hviezdou tohto typu.
Poloha v priestore
Poloha Síria na hviezdnej oblohe v súhvezdí Veľký pes
Sírius sa na oblohe nachádza v srdci obrazca psa súhvezdia. Leží pod predĺženou spojnicou hviezd Rigel-Saiph, ktoré tvoria nohy Orióna. Pre svoju nízku deklináciu (-17°) v zemepisných šírkach Slovenska nevychádza príliš vysoko nad obzor. Je súčasťou asterizmov zimný trojuholník ako aj zimný šesťuholník.
Najbližšou veľkou hviezdou k Síriovi je Prokyón, vzdialený 1,61 pc čiže 5,24 ly.
V roku 1909, Ejnar Hertzsprung navrhol, že by Sírius mohol byť súčasťou Pohybujúceho sa zhluku Veľkého voza, avšak neskorší výskum Jeremyho Kinga z Clemsonovej Univerzity z roku 2003 toto tvrdenie spochybnil, pretože obe zložky hviezdy Sírius sú primladé.[9]
Keď anglický astronóm Edmund Halley v roku 1748 porovnával polohy Síria, Aldebarana a Arktúra s polohami, ktoré udávali Ptolemaios a Hipparchos, zistil, že tieto hviezdy zmenili svoju polohu. Sírius tak prispel k v tej dobe prekvapivému faktu, že aj hviezdy sa po oblohe pohybujú.
Dvojitý systém
V 1844 Friedrich Wilhelm Bessel z nepravidelností v pohybe Síria vydedukoval, že objekt je vlastne dvojhviezda. V 1862 Alvan Graham Clark opticky objavil jeho spoločníka, ktorý dostal názov Sírius B, alebo „šteňa“. Viditeľná časť hviezdy sa označuje ako Sírius A. Tieto dve hviezdy navzájom obiehajú okolo seba.
V 1915 astronómovia z observatória na Mount Wilson objavili, že ako prvý z dvojhviezdy bol objavený Sírius B, veľkosťou biely trpaslík. Toto znamená, že Sírius B musel byť pôvodne značne väčší ako Sírius A, pretože už vyšiel z hlavnej postupnosti vývinu hviezd. Robert Hanbury Brown prvýkrát odmeral priemer Síria v roku 1956.
Sírius B
Sírius B je náš najbližší biely trpaslík. Je prototypom bielych trpaslíkov, skolabovaných jadier hviezd na konci svojho vývoja. V roku 1914 na základe presných pozorovaní pohybu Síria A odhadol Walter S. Adams hustotu Síria B na 500 kg v cm3. Bola to abnormálne veľká hodnota vtedy považovaná za nedosiahnuteľnú, a tak Adamsov výpočet nebol braný vážne. Vysvetlenie tohto javu podala až kvantová mechanika v 20. rokoch 20. storočia. Ukázalo sa, že atóm je väčšinou prázdnota, ktorá pripúšťa stlačenie do oveľa menšieho objemu. Tým sa vysvetlilo, ako môže byť hmota rovnajúca sa približne hmotnosti Slnka natlačená len v 0,022-násobku priemeru Slnka pri skutočnej hustote 125 000 g/cm3. Je to hviezda len o málo väčšia než Zem, iný zdroj dokonca tvrdí, že Sírius B má len 90% zemského priemeru. Gravitácia na jeho povrchu je 400 000-násobne silnejšia, než príťažlivosť na povrchu Zeme. Kedže je Sírius B v dvojhviezde so Síriusom A jeho konečným štádiom života bude , že vybuchne ako supernova tipu Ia.
Zdroj : wikipedia, google